Čo je mediácia
Mediácia - podľa slova median = stred - má svoje historické pramene ešte v staroveku. V starom Grécku mali starší muži povinnosť  - pod hrozbou straty cti -  pôsobiť ako rozhodcovia v sporoch. Ich rozhodnutie bolo možné preskúmať v oblasti civilných súdov. Toto môžeme považovať za začiatok mediácie.

Svoje miesto mediácia mala aj v stredoveku. Bolo zvyklosťou, že za smrť bolo možné vykonať len smrť. Toto sa nepáčilo bohatým, a preto zaviedli akúsi mediáciu v trestných veciach. Bohatý sa mohol "vykúpiť" aj pri hrdelných zločinoch.

V 20 storočí  mediácia prišla do USA spolu s čínskymi a židovskými prisťahovalcami.  Od 60 rokov 20 storočia sa táto metóda riešenia sporov začína rozvíjať.  Dnes sa v západnej Európe a v USA rieši až 70 % všetkych sporov formou mediácie. Pričom úspešných je 60 % takto mediovaných sporov.

Základným princípom mediácie je dohoda. Dohoda je najefektívnejší a najnáročnejší spôsob vyriešenia sporu. Je založený na naplnení záujmov, cielov a potrieb všetkych zúčastnených strán, a aj tých, ktorí sú na nich závislí. Dohoda umožní zachovanie dobrých vzťahov všetkých účastníkov a teda aj možnosť spolupráce v budúcnosti.

 Ak by sme to chceli zhrnúť, mediácia je proces komunikácie dvoch sporiacich sa strán, ktorej výsledkom je uzavretie dohody. Oproti súdnym sporom, kedy autorita /súd/ vyriekne rozsudok, s ktorým jedna zo strán sa nestotožní, sa procesom mediácie dospeje k takému záveru, s ktorým sú obidve strany spokojné. Obidve strany totiž navrhujú také riešenia, aké im vyhovujú. Úlohou mediátora je korigovanie celého procesu mediácie a následne spísanie výslednej dohody.